Diskusia o eutanázii
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 26. november 2015, 14:54
- Prečítané: 18444x
V polovici novembra som prijal pozvanie na diskusiu o eutanázii. (Pod termínom eutanázia budem pre naše potreby rozumie štátom uzákonené vedomé a dobrovoľné usmrtenie osoby, ktorá sa z dôvodu vážnej, terminálnej choroby prípadne sťaženej aj vysokým vekom, nachádza aj kvôli bolesti v životne hraničnej situácii). Na tento diskusný večer boli ešte pozvaní košický lekár – anesteziológ, pracujúci v oblasti intenzívnej medicíny a liečby kriticky chorých, ktorý nepripúšťa legálnosť eutanázie; filozof – venujúci sa okrem iného bioetike, podporujúci eutanáziu a predmetom jeho záujmu sú aj práva zvierat; právnik – zaoberajúci sa právnymi a medicínskymi otázkami na konci života, taktiež podporujúci eutanáziu; a žena – lekárka, sama trpiaca sklerózou multiplex, sediaca na invalidnom vozíku, ktorá otvorene pre seba žiada a podporuje legalizáciu eutanázie. Jeden z jej hlavných dôvodov bol nedôstojný život v chorobe.
My, diskutéri, sme sedeli na mierne vyvýšenom pódiu v polkruhu a osvetlení divadelnými reflektormi. Oproti mne sedel filozof, vedľa mňa pani doktorka. Diskusia mala porovnať naše názory na tému: „Máme právo na smrť? Rozhodovanie na konci života, eutanázia, asistovaná samovražda“. Večer bol vedený moderátorkou pred plnou sálou s asi 70-80 divákmi, poväčšine študentmi košických vysokých škôl. Vzhľadom na zostavu nás diskutérov sa dala očakávať konfrontácia názorov podporujúcich i odmietajúcich eutanáziu. Prvé slovo dostal filozof. Jedným z jeho prvých výrokov bola jasná požiadavka legalizovania eutanázie. Následne uviedol príklad, v ktorom mal človek, „zo súcitu“ zastreliť iného človeka horiaceho v aute po autohavárii v snahe zbaviť ho bolesti. Aj na tomto extrémnom a výnimočnom príklade demonštroval oprávnenosť zavedenia eutanázie do nášho právneho poriadku. Ďalší diskutér, lekár – anesteziológ, vo svojej prezentácii predstavil metódy a stratégiu eliminácie bolesti pacientov, 
s ktorými sa stretáva. Počas večera elegantne predstavil pokrok modernej medicíny v sprevádzaní a uľahčovaní prirodzeného zomierania pacientov. Apeloval na nutný rozvoj tzv. paliatívnej starostlivosti, a teda starostlivosti o chorých v terminálnom štádiu zomierania. Taktiež explicitne uviedol, že vo svojej lekárskej praxi vidí, že jeho pacienti sa v bolesti dokážu často stať morálne lepšou bytosťou. Ďalej dostal slovo právnik. Ten sa vo svojej najdlhšej expozícii venoval rozdeleniam medzi eutanáziou a asistovanou samovraždou a ubezpečovaniu, že povolenie eutanázie vraj nebude viesť k jej zneužívaniu, lebo všetko sa dá právne ošetriť a kontrolovať. Nemyslel si, že skutočnosť, že lekári už nebudú iba liečiť, ale už aj usmrcovať, by mala ľudí viesť k poklesu dôvery v lekára. Následne som slovo dostal ja. V kruhu účastníkov diskusie a pred zúčastneným obecenstva som sa snažil z pozície veriaceho človeka racionálne predstaviť neprípustnosť eutanázie.
