Diskusia o eutanázii
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 26. november 2015, 14:54
- Prečítané: 18442x
Jeden z hlavných dôvodov žiadostí o eutanáziu zďaleka nie je bolesť, ale - opustenosť. Renomovaný britský lekársky časopis Lancet v decembri r. 2010 varoval pred „epidémiou samoty“ ktorá za v západnej spoločnosti začína medzi ľuďmi šíriť. Samota, opustenosť a nezáujem iných sú hlavné dôvody pre ktoré chcú ľudia opustiť tento svet. Proti všetkým týmto dôvodom však dokážeme bojovať!
Otázka lekárskej profesie a posun v jej vnímaní by mal v prípade prijatia eutanázie devastačný dopad na vzťah lekár - pacient. Zamestnanie lekára sa správne považuje za profesiu. „ Maj vo vážnosti lekára , lebo ho potrebuješ, a veď ho stvoril Najvyšší (na pomoc iným).“ (Sir 38, 1). Správne povzbudzujú Písma. Lekár bol vždy vnímaný ako niekto, kto je vždy pro vita , ako ten, kto je vždy za život a snaží sa človeku pomôcť. Oceňuje sa u lekára „umenie liečiť“ – prijatím eutanázie sa v prípade lekára naraz bude „oceňovať“ aj „umenie zabíjať“, a to v totálnej opozícii k Hippokratovskej tradícii! Slová Hippokratovej prísahy znejúce na promóciách lekárov - „Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny.“ – by sa tak zmenili iba na prázdny (a trápny) folklór.
Hodnotenie Katechizmu katolíckej Cirkvi vo svojom čl. 2324 nenecháva žiadneho katolíka na pochybách o závažnosti a neprijateľnosti legalizácie eutanázie: Úmyselná eutanázia je vraždou, nech by boli akékoľvek jej formy a dôvody. Je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a s úctou k živému Bohu, jej Stvoriteľovi.
Moja prezentácia počas diskusného večera trvala asi 15-20 minút a aj počas nich som cítil, že prizvaný filozof, právnik ani prítomná žena s týmto názorom nesúhlasia. Sám som bol počas mojej prezentácie prerušený pre to, že som per analogiam uvažoval o temer istej možnosti zneužitia uzákonenia eutanázie podobnosťou s úplným uvoľnením zákona o rozvodoch či potratoch ( zákon č. 86 z r. 1950, ktorý prvýkrát umožnil na Slovensku vykonávanie potratov, ich umožňoval iba pri prísnom overení troch skutočností: vážnom ohrození života tehotnej ženy; alebo že by jej spôsobili ťažkú a trvalú poruchu zdravia; alebo že niektorý z rodičov trpí ťažkou dedičnou chorobou – dnes je potrat uskutočnený v podstate na žiadosť ženy, bez nutnosti splniť tieto podmienky ).
Hneď po skončení mojej prezentácie sa prítomný filozof začal ohradzovať, spomínajúc Cirkev, onaniu, kondómy. Musím pripustiť, že som vôbec nechápal ako to súvisí s preberanou témou. Argumentoval tiež, že je pre neho neprípustné dávať dokopy vieru a rozum, vraj si protirečia. Snažil som sa mu pripomenúť, že viera je – vrchol racionalizmu. Človek najviac používa rozum vtedy, keď pripustí, že existujú skutočnosti, ktoré ho presahujú. Ak tým chcel teda pán filozof vyjadriť jeho presvedčenie, že to, čo nemôže pochopiť svojím rozumom neexistuje, deklaroval tým iba úpadok racionalizmu. (Je neuveriteľné čomu všetkému musia veriť tí, ktorí tvrdia, že sú neveriaci). V obecenstve bola prítomná aj iná lekárka, ktorá viac ako 10 rokov pracuje na onkológii. Po diskusnom večeri som sa jej opýtal koľko z jej pacientov ju už požiadalo o smrť, o eutanáziu. Odpovedala mi, že nikto! Je zaujímavé, že o eutanázii temer vždy uvažujú filozofi v teple a pohodlí svojich kancelárií, ale temer nikdy ľudia ležiaci na onkológii... Tí chcú žiť! Situácia začala byť ešte napätejšia, keď mikrofón dostala chorá lekárka, sediaca hneď vedľa mňa. Jej prvá reakcia patrila mne slovami: “Mňa nezaujíma vašich Desatoro Božích prikázaní“. Tiež zaznelo, že žijeme v laickom štáte a Slovensko sa neviaže na žiadne náboženstvo či ideológiu. Celá moja argumentácia túto skutočnosť však maximálne rešpektovala. Bolo pre mňa veľmi ťažké p. doktorke pripomenúť, že Desatoro nie je moje, ale patrí Bohu a je pre celé ľudstvo. V tej chvíli bolo temer nemožné vysvetľovať (čo by snáď mohol pochopiť aj ktokoľvek neveriaci), že spoločnosť, v ktorej sa môže beztrestne kradnúť, klamať, zabíjať a podvádzať, nedodržiavať manželskú vernosť, kde si nemusíme ctiť našich rodičov, - lebo to je čisté Desatoro - takáto spoločnosť skolabuje do 24 hodín. Atmosféra na pódiu bola v tej chvíli (aj pre mňa) napnutá a ja som si jasne uvedomoval že pani lekárka je vo veľmi, veľmi ťažkej situácii. Ja sám neviem ako by som reagoval na jej mieste (!). Sedieť na invalidnom vozíku vo veku 39 rokov by bola obrovská skúška pre kohokoľvek. Nie každý to zvládne. A nikoho týmito riadkami neodsudzujem! Sedieť však viac ako dve hodiny hneď vedľa niekoho kto verejne obhajuje možnosť zabíjania nevinných ľudí bola skúška aj pre mňa. Počas večera za jeden z dôvodov prečo je jej život nedôstojný, p. doktorka uviedla skutočnosť, že sa už nemôže bicyklovať. Naozaj som nevedel ako zareagovať. Počas diskusie som však uviedol iný článok z denníka v ktorom p. doktorka v júni 2015 obhajovala uzákonenie eutanázie. Podľa neho sa istý Jakub J., 26-ročný mladý muž, žijúci v Nemecku, kde „pomáha“ ľuďom pri eutanázii, vyjadril: „ Ľudia sa tešia, keď konečne prídeme, aby zomreli . Je to ako byť členom automotoklubu, či zbierať body v Tescu (...). Ak žiadate čo najskoršiu eutanáziu, zaplatíte jednorazovo 7 000 eur. Ďalšou možnosťou je jednorazový poplatok 2 000 eur, kde tento nárok získavate už po jednom roku .“ Na otázku novinára „Koľkým ľuďom ste už pomohli zomrieť?“, mladý muž odpovedal: „ Spolu ich bolo 198. Dali sme im „zelenú na semafore“.
