Diskusia o eutanázii
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 26. november 2015, 14:54
- Prečítané: 18442x
Môj kamarát na tento článok zareagoval: „Veď to je čistý biznis!“ Ani citácia týchto mrazivých a cynických slov z novinového článku sa p. doktorky, žiaľbohu, nijak nedotkla.
Iná moja známa lekárka pracujúca v Ružomberku na rýchlej zdravotníckej pomoci mi deň pred touto diskusiou napísala: „Podľa mňa krížová cesta počas choroby je naozaj o dobrých rozhodnutiach smerom k večnosti, ku ktorým eutanázia nepatrí...“.
Našu diskusiu v ten večer sledovali aj dve kamery a boli prítomní aj nejakí novinári. Koniec – koncov, p. lekárka už svoj názor v novinách spropagovala. Pri tej všetkej dobrej práci ktorú médiá odvedú, im želám schopnosť ich hlavnú pozornosť zamerať na ľudí ktorí v nemocniciach, domovoch dôchodcov a domácnostiach trpia, bojujú a napriek všetkému chcú žiť. Poukázanie na to, ako im spoločnosť môže pomôcť bude iba ku cti každému novinárovi a úžasná služba životu!
Sám som si počas večera uvedomil, koľkej lásky a starostlivosti sme my, zdraví ľudia dlžní ľuďom, ktorí sú v depresii a ponorení vo svojej chorobe, aby sme im dali jasne pochopiť, že ich milujeme a chceme im sprítomniť Božiu lásku! Ako sa vyjadril C. S. Lewis vo svojej knihe Problém bolesti: „Nikdy som nebol taký hlupák, aby som si predstavoval, že som oprávnený vyučovať mravnej sile a trpezlivosti. Som však presvedčený o tom, že ak sa má znášať bolesť, trocha odvahy pomáha viac než mnoho vedomosti, troška ľudského súcitu viac než mnoho odvahy a najnepatrnejší dotyk Božej lásky viac než toto všetko dohromady.“
Poďme však späť do diskusie. Prítomný právnik sa nás snažil presvedčiť, že v Holandsku, kde je eutanázia legálna sa dôvera k lekárom nezmenšila a podmienky vykonávania eutanázie (rozumej usmrcovania pacientov) sa striktne dodržiavajú. Mňa nepresvedčil! Všetky ostatné zákony sa porušujú, ale tento sa dodržiava? Skôr by som bol privítal jeho zdôvodnenie ako je právne možné uzákoniť eutanáziu, keď právo na život je základným ľudským právom par ecellence a základnými právami a slobodami ukotvenými aj v našej ústave, sa nemôže disponovať. Ani ja a ani diváci odpoveď, žiaľ, nepočuli. Počas večera však so mnou najviac nesúhlasil prítomný filozof a dával to aj patrične najavo. Sám ešte v úvode argumentoval extrémnym príkladom z Anglicka, kde bol „zo súcitu“ zastrelený človeka v horiacom aute po autohavárii. Uviedol to ako dôvod pre legalizáciu eutanázie. Urobiť z tohto jedného extrémneho prípadu univerzálny návod pre eutanáziu vo všetkých nemocniciach predsa nedáva žiaden zmysel! Ale aj takto sa môže šíriť kultúra smrti! Nemal som dostatočnú odvahu a asi by som ani nebol schopný sa ho otvorene opýtať, či by bol on sám, obhajujúci eutanáziu, schopný pripraviť o život tam prítomnú p. lekárku, ktorá „predsa sama chcela zomrieť“... Diskusia s ním bola pre mňa náročná. Podobne to vnímali aj mnohí z prítomných. Nuž, contra principia negantem disputari non potest . Situácia bola trocha smutná! Večer sa chýlil ku koncu a najviac som sa určite našiel v skutočne ľudských postojoch p. doktora, anesteziológa. Usilovne vysvetľoval ako sa dá eliminovať bolesť a podporovať chorých a zomierajúcich svojou prítomnosťou a ľudským citom. Tento prítomný lekár počas nášho stretnutia argumentoval aj presvedčením, že usmrtenie človeka zo súcitu bez jeho/jej žiadosti je trestný čin proti životu podľa Trestného zákona. Rovnako p. doktor pripomenul, že v právnom systéme Slovenskej republiky sa pojem eutanázia uvádza v prílohe č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. „Zdravotnícky pracovník u nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich zmieňuje bolesť, rešpektuje ľudskú dôstojnosť, priania pacienta v súlade s právnymi predpismi a zmieňuje utrpenie. Eutanázia a asistovaná samovražda sú neprípustné“. Na poslednú otázku moderátorky – kto má teda na záver možnosť rozhodovať o živote a smrti, som odpovedal, že pacient obklopený tými, ktorí ho milujú a v súlade s Pravdou o sebe, a teda, že náš život patrí Bohu. Diskusia skončila.
