logotype

Prihlásenie

Najnovšie pridaný príspevok

Facebook, Skype, Twitter...

...alebo čo nás vlastne v dnešnej dobe spája

Odpovede na otázky po Synode o rodine 1. časť

1. Ako by ste predstavili mladým ľuďom inštitút manželstva? Prečo by ste im odporučili uzavrieť manželstvo, keď toľko manželstiev stroskotáva? Je možné v súčasnosti motivovať mladých ľudí, aby uzavreli manželstvo? 

Vysoký počet stroskotaných manželstiev a rozvodov nie je dôkazom toho, že manželstvo je ako také zlé. To, že napríklad niekto nevie hrať na harfe, nie je chybou harfy... Opak je pravda. Manželstvo je zjavenie Božej vôle v živote človeka. Sám náš Stvoriteľ stvoril človeka ako muža a ženu a „videl, že je to veľmi dobré“ (Gn 1, 31). Vzťah medzi nimi je vo svojej najkrajšej podobe jedným z najväčších zdrojov šťastia a naplnenia na zemi a prameňom prýštiacej radosti. Sám Boh vie, akú vzájomnú duchovnú a telesnú príťažlivosť vložil do oboch pohlaví. Hlavným motívom na uzavretie manželstva je žiť svoje sny a túžby spolu s Božím požehnaním. Ak platí Kristovo „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“, tak si myslím, že to osobitne platí o manželoch a rodinách. Čistú manželskú lásku Pán Boh osobitne požehnáva. S Ním sa problémy v manželstvách premenia na príležitosti dokázať si a upevniť lásku. Veď je to Jeho vlastný plán s človekom. Najlepšou motiváciou pre mladých ľudí pre to, aby vstúpili do manželstva sú - ako vždy - vzory. Fungujúce a plodné manželstvá a následne šťastné rodiny budú veľkým magnetom a povzbudením pre mnohých.   

2. Synoda o rodine poukázala aj na dôležitosť prípravy na manželstvo. Čo by mala príprava obsahovať, prípadne ako dlho by mala trvať? Je dôvod urýchľovať prípravu na manželstvo v situácii, keď je snúbenica tehotná alebo napr. snúbenec musí odcestovať za prácou do zahraničia? 

Foto: Ben CreminKaždý ľudský príbeh je jedinečný a tak aj príprava na manželstvo má iné požiadavky v prípade snúbencov, ktorí praktizujú svoju vieru, resp. majú aj pekné príklady vo svojich rodičoch a v prípade snúbencov, ktorí boli iba pokrstení a svoju vieru nežili. Čas pred manželstvom je naplnený osobitnými Božími milosťami. Výsledkom prípravy na manželstvo by malo byť upevnenie viery, čo najlepšie spoznanie jeden druhého po všetkých stránkach, naučiť sa komunikovať, spoznať svoje rodiny, čo najviac zladiť predstavy o spoločnej budúcnosti, spolu zdieľať morálny zákon, spoznať katolícku náuku o sexualite, byť otvorený deťom a pod. Čo sa týka dĺžky jej trvania, tak tá záleží aj od jej intenzity. Osobne si myslím, že 7-8 stretnutí s kňazom, skúsenými manželskými pármi a samotnou farnosťou snúbencom veľmi pomôže v ich príprave na šťastné manželstvo. Je to potrebné práve v tejto dobe, ktorá veľmi nepraje pevným manželstvám. Jedna vec je však oboznámenie sa s náukou Cirkvi, iná vec je v presvedčení aj podľa nej žiť. Tehotenstvo ženy môže byť jeden z dôvodov ktoré urýchlia prípravu na vyslúženie manželstva, ak sa pred tým už snúbenci dostatočne poznali a svadbu si aj spolu plánovali (nič neuberajúc na platnosti biblickej požiadavke predmanželskej čistoty a skutočnosti, že je dokázané, že tí, ktorí pred manželstvom spolu žili aj intímne, sa rozvádzajú oveľa viac ako tí, ktorí sa snažili o čnosť čistoty). Celkom určite však tehotenstvo nesmie byť hlavným a už vôbec nie jediným dôvodom na uzavretie manželstva. Analogicky platí, že odcestovanie za prácou do zahraničia nemôže byť dôvodom na uzavretie sobáša s niekým, koho dostatočne nepoznám.        

 

3. Ešte v Kompletnom texte záverečnej správy mimoriadnej synody biskupov z roku 2014 bola stanovená požiadavka obrátenia jazyka, aby sa stal skutočne zmysluplným. Ako je potrebné zmeniť jazyk hlásania Evanjelia? Ako sa dá zmeniť tento jazyk v pastorácii rodiny? 


Domnievam sa, že v súlade so Synodou, ale aj prebiehajúcim mimoriadnym Svätým rokom milosrdenstva je potrebné dávať prednosť motivácii pred kritikou. Vlievať nádej a vieru v Boha. Hľadať a ukazovať inšpirujúce príklady manželského života. Iste, veľa sa očakáva od hierarchickej Cirkvi, biskupov a kňazov. Práve v tejto otázke však nenahraditeľnú úlohu majú kresťanskí manželia a rodiny, ktorí môžu (a majú) na ich konkrétnych  Foto: Wyatt Fisherpríkladoch zo života demonštrovať silu lásky a krásu obety. Vyžaduje si to spojenie celého potenciálu farnosti. Celkom osobitné požiadavky sú kladené na kňazov. Tí ako prví majú ponúkať atmosféru prijatia a pochopenia a vyhnúť sa zbytočnému odsudzovaniu a kritike. Ich sprevádzanie má byť citlivé, ale kompetentné, aby tak s láskou pomohli odhaliť každému človeku, a osobitne rozvedeným, Božiu vôľu v ich živote. V tomto Cirkev, zdá sa, ešte stále zaostáva.     

 

4. Aké možnosti má civilne rozvedený človek pred Cirkvou a ako môže civilne rozvedený riešiť svoju situáciu a postavenie v Cirkvi? 

Cirkev vidí jasný rozdiel medzi tými, ktorí rozvod zapríčinili a tými, ktorí sa kvôli nemu trápia. Pričom je zjavné, že každý z nás ma svoje vlastné chyby. Štandardným postupom a prvým krokom je kontaktovanie miestneho p. farára, ktorý týmto veriacim v ich ťažkej situácii má pomôcť nie len duchovne, ale aj právne pri formulácii spisu na následné odoslanie miestnemu biskupovi na jeho vyjadrenie. Civilne rozvedení veriaci, ktorí nežijú v žiadnom inom zväzku, tak môžu po povolení biskupa prijímať všetky milosti v Cirkvi, a teda aj pristupovať k sviatostiam. Tí, ktorí sú po rozvode opäť civilne zosobášení, resp. žijú v inom zväzku, aj keď nemôžu pristupovať k sviatostiam, môžu a majú tak ako aj ostatní kresťania, počúvať a čítať Božie Slovo, zúčastňovať Sv. Omše, pokračovať v osobnej modlitbe, kresťansky vychovávať svoje deti či zapájať sa do charitatívnych činností. Ich situácia je jednou z tých, kvôli ktorým Boh prišiel na zem, aby ju vykúpil. Ich životu a úprimným úmyslom nebude chýbať Božia milosť. Určite to budú aj cítiť!   (Podrobnejšie sa tomu venuje aj článok na tejto web stránke „Otázka rozvodov a situácia rozvedených v Cirkvi“ zo 16. 10. 2014) Duchovná pravda je, že keď sa v našom živote objavia noví démoni, dobrý Pán Boh ihneď posiela na pomoc nových anjelov! 

 

 

5. V akom prípade môže rozvedený pristupovať k sviatostiam? 

Cirkevné právo v podstate pozná dve skupiny prípadov, ktoré umožňujú tzv. odlúčenie manželov, pri čom však ich manželstvo, keďže je ľudskou mocou nerozlučiteľné, stále trvá. Sú to cudzoložstvo (kán. 1152 Kódexu) a veľké nebezpečenstvo pre dušu alebo pre telo druhej manželskej stránky alebo detí, alebo veľmi sťažený spoločný život (kán. 1153 Kódexu). Manželstvo je aj verejné prehlásenie pred Cirkvou, že manželia chcú žiť spolu v manželskom zväzku. Práve tak rozvod je verejné prehlásenie, že s tým druhým už nechcem (nemôžem) spolu žiť. V podstate platí, že ak rozvedený nežije v inom zväzku, po preskúmaní jeho kauzy a písomnom povolení miestneho biskupa bude môcť pristupovať k sviatostiam. Vatikánska Kongregácia pre náuku viery vedená kard. Ratzingerom (neskôr pápežom Benediktom XVI.) vydala dokument s názvom List biskupom Katolíckej cirkvi ohľadom prijímania Eucharistie zo strany rozvedených a znovuzosobášených veriacich. Na relatívne malom priestore je táto otázka veľmi dobre zodpovedaná.  

6. Na koho sa má obrátiť rozvedený s riešením svojej situácie?  

Foto: bigbirdzRozvedený, ktorý nežije v žiadnom inom neregulárnom zväzku, a ktorý chce pristupovať k sviatostiam, sa má cez svojho príslušného farára obrátiť na miestneho biskupa so žiadosťou o povolenie pristupovať k sviatostiam. K žiadosti je potrebné priložiť krstné listy oboch manželov, cirkevný sobášny list, adresu druhého manžela a vyjadrenie príslušného farára. Toto povolenie môže byť udelené dočasne na niekoľko rokov s možnosťou jeho predĺženia alebo aj navždy.   

 

7. Ako možno pomôcť rozvedeným (a znovu zosobášeným) v pastorácii? Majú možnosť aktívne sa zapájať vo farnostiach? 

Rozvedení (a opäť zosobášení), osobitne tí, ktorí vo svojich životoch úprimne hľadajú Boha, musia na vlastnej koži cítiť lásku Cirkvi, každého z nás! Aj samotná pastorácia kňaza vo farnosti, kde sú aj rozvedení (a opäť zosobášení), sa nemôže zaoberať exkluzívne iba sviatosťami. Títo veriaci by sa tak oprávnene mohli cítiť byť vylúčení z cirkevného spoločenstva. Je potrebné hľadať nové formy evanjelizácie, ktoré budú prístupné aj týmto veriacim. Foto: El Coleccionista de Instantes Fotografía & VideoNič im nebráni v tom, aby sa zúčastňovali na sv. omši; počúvali a čítali Božie Slovo; pokračovať vo formovaní jednotlivca a dvojice čítaním dobrých kníh; rozjímali; zúčastňovali sa duchovných obnov a duchovných cvičení; pokračovali v osobnej modlitbe či v rodine s deťmi alebo aj v komunite s inými rodinami a s inými veriacimi. Práve tak, ako každý iný kresťan, sa aj oni môžu zapájať do charitatívnej činnosti konaním dobrých skutkov, dobrovoľníctvom, pomáhajúc cirkvi a spoločnosť a pod.  

8. Aký je rozdiel medzi odlukou (rozlukou) a neplatnosťou manželstva? 

Cirkev učí, že raz platne uzavreté manželstvo je ľudskou mocou nerozlučiteľné. Táto skutočnosť je potvrdená aj slovami samého Pána Ježiša: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ V cirkevnoprávnom jazyku slovo odluka znamená situáciu, keď po platnom (a teda nerozlučiteľnom) uzavretí manželstva došlo v manželstve k cudzoložstvu, alebo veľkému nebezpečenstvu pre dušu alebo pre telo druhej manželskej stránky alebo detí, alebo bol veľmi sťažený ich spoločný život. V tejto situácii má poškodená manželská stránka právo požiadať miestneho biskupa o možnosť nežiť v spoločnej domácnosti so svojim manželom/manželkou kým daný stav trvá, alebo niekedy aj navždy. Ich manželstvo však naďalej trvá a nemôžu sa civilne zosobášiť s niekým iným. Táto situácia je opísaná v cirkevnom Kódexe v kán. 1151-1155. Na druhej strane, vyhlásenie neplatnosti manželstva je situácia, kedy cirkevný súd po ukončení osobitného procesu vyhlási, že manželstvo nikdy nevzniklo. Dôvodom sú prekážky, ktoré existovali v momente uzatvárania manželstva, a ktoré sú taxatívne uvedené v kán. 1083-1094 Kódexu, alebo nedostatky manželského súhlasu, či defekt pri forme slávenia manželstva. Znamená to teda, že manželstvo nikdy nevzniklo. Muž a žena sú tak slobodní. Na rozdiel od civilného rozvodu, ktorý deklaruje, že manželstvo prestáva existovať, cirkevné vyhlásenie neplatnosti manželstva deklaruje, že ono nikdy ani nevzniklo. Dĺžka spolužitia tohto páru, resp. počet spoločných detí nikdy nemôže „spätne splatniť“ manželstvo, ak raz bolo uzatvorené neplatne.       

 

 

Foto: banoootah_qtr

9. Možno vôbec porovnávať civilný rozvod a odluku či neplatnosť manželstva podľa cirkevného práva? 


Nie. Katolícka teológia a cirkevné právo rozvod neuznávajú a potvrdzujú, že vernosť a nerozlučiteľnosť sú podstatnými vlastnosťami manželstva. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje (Mt 19, 6). Manželským súhlasom sa muž a žena neodvolateľnou zmluvou navzájom odovzdávajú a prijímajú, aby ustanovili manželstvo. Sviatosť manželstva je jedinou sviatosťou, ktorú si navzájom vysluhujú laici. Samotný civilný rozvod tak nemá žiaden vplyv na platnosť cirkevného manželstva a manželia sú Cirkvou aj naďalej považovaní za manželov. V prípade odluky sa v niektorých výnimočných prípadoch (obyčajne ak je odluka daná navždy) môže aj pripustiť civilný rozvod, napr. za účelom usporiadania si majetkových pomerov alebo vzťahov s deťmi. Nič to však nemení na skutočnosti, že ich manželstvo naďalej trvá. Inak to je v prípade cirkevného vyhlásenia neplatnosti manželstva. Keďže po ukončení tohto právneho procesu cirkevný tribunál nadobudne morálnu istotu a vyhlási, že manželstvo ani nikdy nevzniklo, nič nebráni tomu, aby si tento pár túto skutočnosť právne ošetril aj civilným rozvodom.                   

 

10. V akých najčastejších prípadoch je manželstvo vyhlásené za neplatné? 

Hlavným dôvodom neplatnosti uzatvárania manželstva sa zdá byť častá celková nezrelosť snúbencov. Súhrnne vymenované hlavné dôvody kríz v manželstve boli uvedené už aj na tejto webovej stránke v článku „Dôvody rozpadu manželských zväzkov“ zo 6. nov. 2014. Ak by sme mali pomenovať konkrétne právne tituly ktoré sa objavujú pri vyhlásení manželstva za neplatné najčastejšie, boli by to nasledujúce: neschopnosť vziať na seba podstatné záväzky manželstva z dôvodu psychickej prirodzenosti; vážny nedostatok rozoznávacieho úsudku ohľadne podstatných manželských práv a povinností, ktoré treba navzájom odovzdávať a prijímať; vylúčenie dobra dieťaťa; vylúčenie vernosti a nerozlučiteľnosti manželstva; podvod; nátlak alebo veľký strach spôsobený na snúbencovi/snúbenici.  

11. Aký postoj má zaujať veriaci, keď vidí napríklad aj v médiách, že verejne známy rozvedený človek sa sobáši v kostole? 

Ak sa niekto rozvedený sobáši v kostole alebo „sa opäť sobáši v kostole“, tak je to jedine z dvoch možných dôvodov. Buď sa ako pokrstený prvýkrát sobášil iba civilne, a tak je jeho sobáš pred Cirkvou neplatný, alebo sa pred tým síce už sobášil v kostole, ale cirkevným procesom bolo jeho manželstvo vyhlásené za neplatné. Aj v jednom aj v druhom prípade je tak takýto človek slobodný, a ak tomu nebránia žiadne prekážky, môže sa sobášiť cirkevne. Vcelku jasne o tom hovorí aj kánonické právo: Manželstvo môžu uzavrieť všetci, ktorým to právo nezakazuje“ (kán. 1058). Cirkevné manželstvo tak nie je „za odmenu“. Tu uvedené nemá nič spoločné s tým, či je niekto verejne známy alebo nie. Tieto právne zásady sa uplatňujú rovnako a v každom prípade. Samotným cirkevným sobášom Cirkev nevyjadruje svoj súhlas s celým životným štýlom a minulosťou snúbencov. Problémy a ťažkosti, ktoré môžu postretnúť každého a chyby, ktoré môže spraviť ktokoľvek, sa môžu týkať aj – verejne známych osôb. Nikto, kto sa sobáši v kostole, nie je dokonalý. Veriaci tak svojimi modlitbami sprevádzajú každý manželský pár, ktorý Cirkev požehnala.