Juraj Jurica

100. výročie narodenia pápeža sv. Jána Pavla II.

Podrobnosti

Uverejnené: nedeľa, 10. máj 2020, 11:58

Prečítané: 5666x

22. februára 1999 som mal tú veľkú milosť, že som ešte ako bohoslovec, miništroval v chráme sv. Petra sv. otcovi Jánovi Pavlovi II. Ako prvý slovanský pápež sedel na Petrovom stolci od roku 1978 do roku 2005, teda 27 rokov. Bol v poradí 264. pápežom. Rozvinul dialóg kultúr, ktorý napomohol spravodlivosti a mieru medzi ľuďmi a napĺňal misiu Cirkvi aj v modernom svete, prinášajúc večné hodnoty ľuďom našej doby.

Filozofia Jána Pavla II. bola jasná už od počiatku jeho služby. Sám sa vyjadril: „Priamy kontakt s ľuďmi, ktorí nepoznajú Krista, ma ešte viac ubezpečil o naliehavosti aktivity. Sú mnohé kazateľnice moderného sveta, smerom ku ktorým je potrebné orientovať misionársku aktivitu Cirkvi.“

Tento pápež prinášal Evanjelium všade, kde ho Duch Svätý viedol a bez strachu komunikoval s kultúrami, filozofiami, inými náboženstvami, s veriacimi práve tak ako s neveriacimi. Nebál sa dotknúť akejkoľvek témy a odpovedať na akúkoľvek otázku súčasného sveta – akokoľvek kontroverzná by bola. Toto boli charizmy, ktoré z poľského pápeža urobili človeka milovaného katolíkmi, rešpektovaného veriacimi iných náboženstiev a váženého neveriacimi.

Počas svojho pontifikátu pápež Ján Pavol II. absolvoval vzdialenosť, ktorá by stačila na 25 ciest okolo sveta. Svojimi 104 medzinárodnými pastoračnými cestami bol fenoménom, ktorý mal veľký vplyv aj na myslenie nekatolíkov a výrazný dopad na sekulárny svet. Apoštolské cesty predstavujú pravdepodobne najvýraznejšiu črtu pontifikátu tohto pápeža. Mimo Vatikánu bol súvisle viac ako 30 mesiacov. V jednom z rozhovorov s novinármi v lietadle sa vyjadril nasledovne: „Rozmýšľam v kategóriách farára. Až do včerajška ľudia chodili, aby ho vyhľadali na fare. Dnes je to on, kto musí ísť medzi ľudí.“

Prvá cesta pápeža po páde Berlínskeho múra viedla v apríli 1990 - do Československa. Vatikánsky denník L´Osservatore romano túto cestu komentoval nasledovnými slovami: „Katolícka Cirkev cez svojho univerzálneho pastiera si ide vziať – aj viditeľne – svoje miesto v histórii ľudí, ktorí nikdy, aj tvárou v tvár opozičných režimov a ideológií, neuvažovali o tom, že by ju odmietli.“ Na Slovensko prišiel ešte dvakrát, v roku 1995 a v roku 2003 a navštívil všetky slovenské diecézy a prihovoril sa nám peknou slovenčinou.

Kvôli ešte hlbšej analýze dejín Cirkvi, a aj jej chýb, v marci roku 2000, počas veľkého Jubilea, Ján Pavol II. pozval všetkých katolíkov k hlbokému „spytovaniu svedomia“. Bolo to pozvanie, že „odvaha sebakritiky nás urobí dôveryhodnejšími“. Cirkev tu na zemi má svojho pastiera a vodcu, ktorý je ustanovený Bohom. To je misia každého pápeža. Nie vždy mali katolíci hodných pápežov, ale posledné storočie nás Božia prozreteľnosť obdarúva a požehnáva mimoriadnymi osobnosťami na Petrovom stolci. Pápež je v prvom rade nástupca sv. Petra ako biskup Ríma. Ovečky, ktoré pasie, však patria Kristovi. Pápež tak nezastupuje Niekoho kto je mŕtvy (Kristus), ale Niekoho kto je živý. Kristus vstal zmŕtvych a žije medzi nami. Pápež je tak akýmsi „znamením“, skromným a krehkým. Osobitne sa to ukázalo v závere služby Jána Pavla II. keď sa zdravím kypiaci atlét na Petrovom stolci pomaly zmenil na chorého starca trpiaceho na vozíku (...). 

Ján Pavol II. bol vybraný Kristom ako nástroj v Jeho rukách. Nástroj, ktorý neúnavne slúžil - Servus servorum Dei - Sluha sluhov Božích. Pri jeho pohrebe v apríli 2005 dav ľudí skandoval – Santo, subito! – Svätý, ihneď! Ich hlas bol vypočutý v apríli 2014, keď bol vo Vatikáne Ján Pavol II. vyhlásený za svätého.

Som rád, že sme sa so sv. otcom po skončení sv. omše vo februári 1999 stretli aj osobne. Keď som mu vtedy povedal, že som zo Slovenska, úprimne sa usmial, stlačil mi ruku a povedal – “...ach, spod Tatier!”. Túto milú chvíľu mi aj dnes pripomína vzácna spoločná fotografia. Karol Wojtyla, budúci pápež, prišiel na svet 18. mája 1920 v poľských Wadoviciach. Veľmi dobre si spomínam, ako som v lete roku 1979, ako malý chlapec stál s mojimi rodičmi a sestrami pri jeho rodnom dome... Tento rok teda slávime 100. výročie jeho narodenia. Na narodeniny sa oslávencovi zvykne želať – všetko najlepšie. Jemu to už želať nemusíme. Za tohto “nášho svätca” však ďakujeme Božej láske a dnešného oslávenca prosíme, aby na nás v nebi pamätal, veď nás k brehom večnosti, do nebeskej vlasti, neúnavne viedol celý svoj život. 

Drahý sv. Ján Pavol II. oroduj za nás!

Foto: Dennis Jarvis