logotype

Prihlásenie

Najnovšie pridaný príspevok

Facebook, Skype, Twitter...

...alebo čo nás vlastne v dnešnej dobe spája

Juraj Jurica

Duchovné cvičenia s o. Róbertom Bezákom CSsR

Milí priatelia,

na jeseň v roku 2008 som sa v Tatrách zúčastnil týždňových duchovných cvičení pre kňazov vedených otcom Róbertom Bezákom CSsR. Odchádzal som z nich veľmi obohatený a povzbudený! Boli to dni naplnené slúžením sv. omší, prednáškami, rozjímaním, meditáciou a Eucharistickou adoráciou. Exercitátor nás naozaj oslovil! Jeho vysvätenie za biskupa som o 6 mesiacov neskôr prijal s neskrývanou radosťou.

Správa o jeho odvolaní z pozície diecézneho biskupa ma prekvapila, hoci o tom, že sa „niečo chystá“, som už počul pár týždňov skôr.

O. arcibiskup Bezák počas troch rokov svojej činnosti oslovil mnohých. Priniesol niečo, čo tu doteraz nebolo. Nový štýl komunikácie, akúsi väčšiu viditeľnosť. Spájala sa s ním akási nová vlna medzi slovenským episkopátom. O to viac mnohých prekvapilo rozhodnutie z Vatikánu o jeho odvolaní. Ak však katolíkom vyčítajú, že toto rozhodnutie prijali stádovito, neskutočne sa mýlia. Nasledovali búrlivé rozhovory vo farnostiach, rodinách, na pracoviskách. Mnohí cítili sklamanie, zmätok a nezodpovedané otázky. Nemusím sa vžívať do ich pozícií, spolucítim s nimi. To, čo mi v nasledujúcich júlových týždňoch v spoločenskej diskusii naozaj chýbalo, bolo jasné prezentovanie katolíckej náuky a disciplíny. Prv, než teda v druhej polovici týchto riadkov jasne predstavím môj vlastný názor na „kauzu júla 2012“, ponúkam fakty.

Podľa platnej cirkevnoprávnej legislatívy CIC 1983 sú vo vzťahu pápeža a diecézneho biskupa deklarované a záväzné minimálne tieto dôležité normy:

Kán. 331 - Biskup rímskej cirkvi, v ktorom pretrváva úloha, ktorú Pán zveril jedine Petrovi, prvému z apoštolov, a ktorá sa odovzdáva jeho nástupcom, je hlava kolégia biskupov, zástupca Krista a pastier celej Cirkvi tu na zemi; preto na základe svojej úlohy má v Cirkvi najvyššiu, plnú, bezprostrednú a univerzálnu riadnu moc, ktorú môže vždy slobodne vykonávať.

Kán. 377 - § 1. Biskupov slobodne vymenúva alebo zákonne zvolených potvrdzuje Najvyšší veľkňaz.

§ 5. Do budúcnosti sa svetským vrchnostiam neudeľujú nijaké práva a privilégiá týkajúce sa voľby, vymenúvania, navrhovania a určovania biskupov.

Kán. 378 - § 2 Konečný úsudok o súcosti toho, kto má byť povýšený (na episkopát), patrí Apoštolskej stolici.

Kán. 380 - Povýšený na biskupa, skôr než kánonicky prevezme vlastnenie svojho úradu, má zložiť vyznanie viery a prísahu vernosti Apoštolskej stolici podľa formuly, ktorú schválila tá istá Apoštolská stolica.

Kán. 193 - § 3. Z úradu, ktorý sa podľa predpisov práva niekomu udeľuje na základe rozumného uváženia kompetentnej vrchnosti, ten môže byť z oprávneného dôvodu odvolaný podľa úsudku tej istej vrchnosti.

To sú právne normy platné od roku 1983, ktorých platnosť a záväznosť pozná a spoluzdieľa každý biskup katolíckej cirkvi pri svojej biskupskej vysviacke a uvedení do funkcie.

Na základe aj tejto cirkevnoprávnej disciplíny sa v januári 2012 uskutočnila pápežská vizitácia trnavskej arcidiecézy. Bola vedená litoměřickým o. biskupom Janom Baxantom a jej výsledky boli prezentované vatikánskej Kongregácii pre biskupov, na čele ktorej stojí kanadský kardinál Marc Ouellet. Ak by sa malo o niekom pochybovať a niekoho kritizovať, boli by to pravdepodobne oni. Obaja sú to však muži renomovanej povesti s bohatými osobnými a medzinárodnými skúsenosťami, s ktorými sa nespájajú žiadne škandály. Je preto veľmi zaujímavé, že o nekompetentnosti akéhokoľek druhu a ktoréhokoľvek z nich nepriniesli zmienku ani najhlasnejší kritici Cirkevného rozhodnutia! Výsledky vizitácie tak boli predložené Sv. Otcovi, ktorý sa  v polovici februára 2012 v Ríme osobne stretol aj s o. arcibiskupom Bezákom. Finálne výsledky preverovania Kongregáciou pre biskupov a vatikánskeho Štátneho sekretariátu boli predložené Jeho Svätosti pápežovi Benediktovi XVI, ktorý, ako nás ubezpečuje vyhlásenie Apoštolskej nunciatúry v Bratislave z 9. júla, „po pozornom zvážení a modlitbe“ požiadal o. biskupa Bezáka o zrieknutie sa riadenia trnavskej arcidiecézy. Keďže o. biskup Bezák odmietol podať demisiu, Svätý Otec ho odvolal z úradu.  

To, čo nasledovalo potom, prekvapilo mnohých. Viem, že mnohí v týchto súvislostiach kritizovali samotných slovenských biskupov. Nemáme dokonalých biskupov. Takí ani neexistujú! Každý jeden biskup dennodenne pri slúžení sv. omše vyznáva, že je hriešnik, aj pápež. O to, aby sme nezabúdali na naše historické a súčasné hriechy sa moderná spoločnosť stará dokonale. Veľmi pozorne som načúval názorom, že biskupi majú byť transparentnejší a ponúknuť veriacim viac vysvetlenia o čo sa má opierať ich presvedčenie a viera. Vypočul som si aj názor, citujem: ,,pastiersky list by sme privítali už teraz, nie až na Vianoce“. Naši biskupi si však zaslúžia našu podporu vždy. Veľmi dobre rozumiem otázkam: ,,Kto a kde urobil v prípade o. biskupa Bezáka chybu (on, alebo niekto iný)? Aký je dôvod, pre ktorý bol odvolaný?” Práve tak však dobre rozumiem argumentu, že existujú dôvody, ktoré patria výsostne a exkluzívne do interného fóra Cirkvi. Toto s Cirkvou spoluzdieľajú všetky fungujúce spoločnosti - všetky. Je však dobrým a dodržiavaným zvykom cirkevného procesu, že zainteresované osoby vedia o dôvodoch odvolania.

Čo teraz? Nuž, nie je práve toto situácia, kedy sa v prípade katolíkov aktivuje čnosť poslušnosti voči rozhodnutiu pápeža a v prípade akéhokoľvek biskupa jeho prísaha vernosti Apoštolskej stolici? Bez viery je tento skok absurdný – súhlasím! Predstierať však poslušnosť vtedy, keď rozhodnutiu rozumiem a som s ním stotožnený je nonsens.

Nikto u sekulárnych médií a kritikov katolicizmu neočakáva spoluzdieľanie poslušnosti voči Rímu, trocha rešpektu by si však táto veľmi úspešne žitá 2000-ročná tradícia vernosti biskupovi rímskej Cirkvi snáď zaslúžila.  

Bolo teda zaujímavé sledovať myšlienkový stret katolicizmu s jeho oponentmi, ktorí vnímali biskupovo odvolanie ako „degradáciu kariérneho rastu“. Mal byť odvolaním  „ponížený“ - ako keby jeho status ako kresťana a katolíka stál a padal na jeho funkcii biskupa. Biskupská vysviacka nie je niečo na čo má kňaz nárok a čo si „zaslúži“. Je to poverenie službou, ktoré mu môže byť kedykoľvek odobraté, ale aj kedykoľvek pápežom opäť vrátené.

O. arcibiskup Bezák bol odvolaný bez verejného zdôvodnenia slobodným rozhodnutím pápeža práve tak, ako bol pred tromi rokmi jeho slobodným rozhodnutím bez verejného  zdôvodnenia vysvätený a menovaný. Toto je tradičná prax. Katolícka Cirkev nie je demokracia! Toto tvrdenie, ktoré môže prekvapiť a vystrašiť nekresťanov a nekatolíkov, je pre nás už 2000 rokov veľkým pozvaním veriť, že v rozhodnutí Cirkevných predstaviteľov je prítomné Božie vedenie.

Ako vidieť, o. arcibiskupa Bezáka nebolo potrebné brániť, pretože žiadna krivda sa mu ani nestala! Každý svätý biskup vie, že jeho duchovný rast a vplyv na spoločnosť nezáleží od toho, či mu je alebo nie je pridelená diecézna stolica. Snáď osobný rast jeho viery, nádeje a lásky záleží od toho, či je diecéznym biskupom?

  Bolo prekvapujúce akými neskutočne profánnymi prostriedkami - petíciou s podpismi, výzvou, koncertom - sa domnelí obrancovia o. arcibiskupa Bezáka snažia vystupovať na jeho podporu. Pred čím ho bránili? Pred kým? Pre dobro koho malo slúžiť organizovanie koncertu deň po Vyhlásení Apoštolskej nunciatúry, ktorým potvrdila rozhodnutie Svätého Otca? Cui bono?

Uplynulé týždne nám však jasne ukázali, že nielen viac morálnej sily, ale aj prevahu intelektuálnej ostrosti ukázali vo svojich názoroch katolíci, ktorí, hoci prekvapení, zaskočení a pochybujúci, no vždy diskutujúci a hľadajúci, sa rozhodli prijať rozhodnutie Sv. Otca. Najlepšie a najinteligentnejšie argumenty som počul práve od nich! Katolíci verní Sv. Otcovi a vidiaci v ňom zástupcu Boha na zemi si dokonca môžu dovoliť vo svojom svedomí taký luxus, že nevylúčia, že sa odvolaním o. biskupa Bezáka niekde mohla stať chyba (chic!).

Na druhej strane stáli mnohé sekulárne médiá a ich favoriti. Ak sú však títo samozvaní obrancovia o. arcibiskupa Bezáka naozaj strážcovia dialógu a slobodného názoru, za akých sa samoľúbo vydávajú, a pri tom sami nevedia prečo bol o. arcibiskup Bezák odvolaný, prijali by sme od nich aspoň náznak tak extrémnej úvahy, že pápež má jednoducho pravdu (chic!). Miesto toho celé týždne únavne a bez najmenšieho myšlienkového posunu bigotne opakovali ich krédo, že pápež jednoducho pravdu mať nemôže.

Ani si neuvedomovali, ako katolíkom nechcene lichotili, keď ich nazývali nemodernými. Nuž, to je kompliment, ktorý sa dobre počúva. Je to snáď preto, lebo Cirkev je trvalo neprispôsobiteľná. Cirkev nehlása v živote človeka modernú „pohodu“, ale - večné šťastie!

Odkedyže sa to niektoré hrmotné mainstreemové médiá, ktoré sa pred tromi rokmi ani neunúvali ospravedlniť za ich arogantnú a vulgárnu „mediálnu popravu“ bratislavských františkánov, stali obhájcami ortodoxie katolicizmu? Čo ich viedlo v júli 2012 k publikovaniu desiatok článkov a dokonca vytváraniu osobitných rubrík na tému „kauza Bezák“? Čo ich v júli 2012 viedlo k urputnej „obrane“ trnavského arcibiskupa, ktorému nevenovali temer ani jeden riadok keď začiatkom júna slúžil v Trnave sv. omšu pri príležitosti jubilejného 20. ročníka gospelového Festivalu Lumen, s účasťou 10-tisíc mladých ľudí? O akom dobre katolíkov hovoria, keď snobsky prehliadli v prvú júlovú nedeľu najväčšiu slovenskú púť s účasťou desiatok tisíc pútnikov v Levoči? Pokrytci! Nechcel by som byť ich mediálnym hrdinom!

Slová Sv. Pavla: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu!“ nepatrili pred 2000 rokmi iba Rimanom, ale celkom osobitne platia aj pre nás. Ak niekto hlása, že skutočný dialóg ideológií, vierovyznaní a vzájomné približovanie vedie cez zrieknutie sa vlastnej identity a cez znásilnenie katolíckeho svedomia, tak slúži inému kráľovstvu ako Božiemu.

Čo vlastne chcú chronickí pochybovači o pápežskej kompetentnosti od rímskeho biskupa počuť? Aký dôvod? Že bol o. arcibiskup Bezák odvolaný preto, že vo svojej diecéze v prvých týždňoch bez odôvodnenia vymenil najvyšší počet dekanov v histórii Slovenska, alebo chcú počuť že je teologicky príliš synkretický, presadzuje ideologický relativizmus, či by radšej prijali dôvod, že je veľmi odmietavý/ústretový voči homosexuálnym kňazom, alebo by sa snáď uspokojili s argumentom o napojení na slobodomurárov, či je dobrým dôvodom spolupráca s ŠTB, alebo problematické vysviacky seminaristov odmietnutých v iných diecézach, či im viac marketingovo vyhovuje pomsta zo strany jeho predchodcu? Takéto a iné viac či menej nepodložené „zaručené dôvody“ dorazili aj ku mne. Pri ktorom argumente by ich pápež svojou odpoveďou uspokojil?

Chcem sa týmto otvorene spýtať kedy samozvaní proroci, signatári a aktivisti zorganizujú petíciu a koncert na podporu úprimných katolíkov, ktorí boli v júli 2012 na Slovensku hrubo urážaní, vysmievaní a ponižovaní len kvôli tomu, že sa na záver svojich úvah, diskusií a modlitieb rozhodli zostať tým, čo ich robí katolíkmi – prijať v duchu poslušnosti rozhodnutie pápeža? Sám ich týmto vyzývam zastať sa tých veriacich katolíkov, s ktorými sa ja dennodenne stretávam! Ostala im citlivosť aj pre nich, alebo ju iba trápne a úlisne predstierali pre ich biskupa?

V závere chcem  poďakovať  všetkým úprimným katolíkom, ktorí uvažovali, modlili sa a upevnili si v uplynulých týždňoch svoju vieru. Oceňujem ich postoj, je to moment pre pokornú hrdosť! V septembri navštívim Rím so 70-mi pútnikmi. Asi som sa na cestu do Večného Mesta nikdy tak netešil...

Vážený otec Arcibiskup Bezák,

neviem či sa dostanete k týmto riadkom, viem však, že spoluzdieľame ten istý názor:

„Cirkev, ustanovená a usporiadaná na tomto svete ako spoločnosť, jestvuje v katolíckej cirkvi, spravovanej nástupcom Petra a biskupmi v spoločenstve s ním. V plnom spoločenstve katolíckej cirkvi tu na zemi sú tí pokrstení, ktorí sa v jej viditeľnom organizme spájajú s Kristom, a to zväzkami vyznania viery, sviatostí a cirkevného riadenia.“ (Kánn. 204-205 CIC 1983)

Na jeseň v roku 2008, na záver duchovných cvičení v Tatrách som si u Vás vykonal generálnu sv. spoveď. Možno si spomeniete. Bol to zážitok, ktorý mi dodnes utkvel v srdci. Cítil som čosi, čo Písmo Sväté definuje ako „pokoj, ktorý presahuje každú ľudskú chápavosť“  a  „radosť, ktorú nám nik nevezme“.

Bol som poctený, že som Vám na záver v mene zúčastnených kňazov mohol úprimne poďakovať a podať ruku. Čo najúprimnejšie Vám želám, práve takýto druh pokoja v srdci a radosti v duši! My, katolíci na Slovensku, ešte budeme veľmi potrebovať Vaše svedectvo Kristovi a vernosti Rímu! Už dnes sa ako prvý hlásim na ďalšie Vaše duchovné cvičenia, kde sa stretneme v ešte bližšom Duchu ako pred štyrmi rokmi!

„Svätý Otec vyjadruje všetkým biskupom, kňazom, diakonom, rehoľníkom a veriacim laikom Slovenska svoju otcovskú blízkosť, aby sa aj v tejto Svätým Otcom milovanej krajine ešte viac upevnila jednota Cirkvi,” píše sa vo vyhlásení Apoštolskej nunciatúry na Slovensku z 9. júla 2012.

 

Srdečne,

                                  Juraj Jurica