Prečo je na svete chudoba?
- Podrobnosti
- Uverejnené: streda, 29. júl 2015, 06:05
- Prečítané: 9952x
Prečo je na svete chudoba?
Svet bol stvorený Bohom pre človeka. Jeho zdroje a možnosti sú pre všetkých ľudí a majú byť využívané všetkými. Spoločenská a fyzická chudoba je v Biblii vnímaná ako veľké zlo. Je potrebné proti nej bojovať a je chválený každý, kto pomáha bedárom a bojuje proti chudobe (napr. Zach 7, 10; Mt 19, 21; Lk 4, 18). Chudoba je tak výsledkom nerovnováhy, ktorá je vo väčšine prípadov dôsledkom hriechu. Sv. Ján Pavol II. dokonca vo svojom učení hovorí o existencii akýchsi štruktúr hriechu vo svete. Ľudia, žiaľ, dávajú prednosť materiálnemu bohatstvu (veciam) pred duchovným bohatstvom (vzťahmi). Aj preto sme v Evanjeliu pozývaní v prvom rade zhromažďovať bohatstvo v nebi. Bohatstvo, ktoré je trváce a ktoré nepodlieha žiadnej devalvácii ani hrdzi (Mt 6, 20). Sám Pán Ježiš začína svoju úvodnú reč blahoslavenstvom chudobných (Mt 5, 3). Dokonca v Jeho verejnej činnosti môžeme pozorovať, akoby chudobných zvýhodňoval a dával ich na prvé miesto. Písmo Sväté vidí v chudobných privilegovaných dedičov Božieho kráľovstva (Jak 2, 5). Na druhej strane sa v Písme Svätom pravidelne opakuje „beda vám“ pre tých, ktorí sa k majetku a peniazom dostali nečestne (Lk 6, 24-25; Jak 5, 1). Je však tiež pravda, že nie každý, kto má viac materiálneho bohatstva, je hriešnikom a nie každý bezdomovec je dobrákom. V dejinách existujú aj svätí šľachtici a králi. Odpoveď na položenú otázku by sme však mohli pokojne zhrnúť aj do jednej vety: „Na svete často existuje chudoba preto, lebo ľudia nežijú podľa kresťanských zásad a národy sa k sebe nesprávajú podľa evanjeliových princípov.“ Ak by sa na svete začali uplatňovať kresťanské zásady a princípy sociálnej náuky Cirkvi, už za niekoľko mesiacov by vo svete úplne zmizol hlad a chudoba. Základné vzdelanie, základná lekárska starostlivosť a elementárne podmienky slušného bývania by boli k dispozícii všetkým ľuďom vo veľmi krátkom čase. Ak by národy, politici a ľudia samotní začali vo vzťahu k chudobným naozaj uplatňovať učenie Ježiša Krista, za niekoľko mesiacov by sme odstránili chudobu, ktorú sa nám nepodarilo odstrániť za niekoľko tisícročí. Známy je názor G. K. Chestertona: „Kresťanstvo nezlyhalo, len nebolo nikdy poriadne vyskúšané.“ Samotné kresťanstvo hlása, že do nebeského kráľovstva vstúpia iba tí, ktorým nebolo ľahostajné že niekto je chudobný a dokázali sa postarať o hladných, smädných a nahých (Mt 25, 35-36). Cirkevní otcovia tvrdia, že „ak na obed máme dva chody, tak jeden patrí tomu kto nemá žiaden a ak v skrini máme dva kabáty, tak ten druhý patrí tomu, kto nemá ani jeden.“ Iste, pre Boha by bolo možné zázrakom zbaviť svet chudoby tak, ako by bolo možné zázrakom zbaviť svet akéhokoľvek zla. Boh však maximálne rešpektuje našu slobodnú vôľu! Tou sa človek, žiaľ, môže rozhodnúť aj ukradnúť, nevyplatiť mzdu, či vykorisťovať chudobného. Je to však tá istá slobodná vôľa, ktorou môžeme chudobným z lásky dať najesť, zaodiať ich nahotu, či pomôcť nájsť bývanie. Boh nám dal vo svete všetky zdroje, ktoré potrebujeme k tomu, aby sme neboli hladní, smädní a bez strechy nad hlavou. Na ťahu sme teraz my. Nech nám pri tom náš Spasiteľ pomáha!
(Uverejnené v Alžbetinom liste)
