Nechceme sa uspokojiť s priemernou a zriedenou existenciou, chceme byť svätí.

Podrobnosti

Uverejnené: nedeľa, 02. september 2018, 14:30

Prečítané: 8300x

(Rozhovor pre Katolícke noviny)

Ak bude Boh prameňom nášho života, ak bude prameňom sily v každej ťažkosti i radosti, ak ním naplníme svoje vzťahy a zostaneme verní Ježišovi, určite aj neskôr, možno v manželstve alebo zasvätenom živote zostaneme šťastní. Len hľadajme a objavujme každý deň živého Boha v Božom slove, Eucharistii a  sviatostiach. Nechajme sa formovať v čistom Srdci Panny Márie, našej Nebeskej Matky. Potom bude aj naša láska verná, pravá a obetavá. Zbavíme sa strachu o seba a vydáme aj pred inými svedectvo o Ježišovi, ktorý nás nekonečne miluje. Presne tak, ako to urobila aj Anna Kolesárová. Naplnená Ježišom sa viac bránila hriechu ako smrti. Rozhodla sa rýchlo, podľa hlasu svojho svedomia, ktoré bolo formované v Ježišovej škole. Rozhodla sa pre slobodu a čistotu svojej nesmrteľnej duše, hoci vedela, že stratí slobodu a život svojho tela. Rozhodla sa ako múdra panna, ktorá bez zaváhania išla s horiacou lampou v ústrety svojmu Ženíchovi. Rozhodla sa tak pre to, lebo mala vo svojej lampe dosť oleja. Oleja ktorý tam naliala modlitbami, sviatosťami, mariánskou úctou a čistým životom. Krásne ovocie vo forme šíriacej sa kultúry zdravých vzťahov založených na čistej láske, umocňuje blahorečenie Anny Kolesárovej. Obetovanie sa pre pravé hodnoty života zasiahlo tisícky sŕdc mladých ľudí ktorí už roky prichádzajú do Vysokej nad Uhom a zmenil ich príbehy  lásky. Príbehy lásky medzi chlapcom a dievčaťom a medzi človekom a Bohom. Púte radosti, púte zrelosti, ale aj duchovné cvičenia sú tam vonkajšími prejavmi rastu nových ľudí. Cieľ diecézneho procesu beatifikácie tejto Božej služobnice bol v marci tohto roku potvrdený sv. otcom pápežom Františkom. Stalo sa tak na vigíliu publikácie jeho exhortácie Gaudete et exsultate o povolaní k svätosti v dnešnom svete. Povzbudenie tejto exhortácie je zjavné: „Pán žiada všetko a ponúka pravý život a šťastie, pre ktoré sme boli stvorení. Chce, aby sme boli svätí, a neočakáva, že sa uspokojíme s priemernou a zriedenou existenciou.“ A „Medzi rozličnými formami chcem zdôrazniť, že «ženský genius» sa tiež prejavuje v ženských štýloch svätosti, nenahraditeľných pre odzrkadlenie Božej svätosti v tomto svete.“ To je presne to, čo Anna Kolesárová ponúka tomuto svetu.

Kedy sa objavili prvé úvahy o tom, že by sa mohol začať proces blahorečenia?

- Príbeh Anny Kolesárovej bol ľuďom známy už od začiatku, ale politická a spoločenská situácia pred r. 1989 neumožňovala začať proces jej blahorečenia. V polovici 90-tych rokov z popudu košického arcibiskupa Alojza Tkáča a kňaza Pavla Hudáka sa začalo nahlas hovoriť o začatí procesu blahorečenia. Otec Pavol Hudák tento príbeh ešte viac spopularizoval medzi mládežou a študentmi nie len v Košiciach, ale na celom Slovensku. V roku 1999 začali tzv. Púte radosti k hrobu Anny Kolesárovej, neskôr Púte rodín a Púte zrelosti. Otec Pavol Hudák tak z pozície aktora požiadal košického arcibiskupa o jeho stanovisko začatiu procesu. Po súhlase Konferencie biskupov Slovenska bola táto žiadosť predložená Kongregácii pre kauzy svätých v Ríme. Kongregácia odpovedala pozitívne.

Aké prvé kroky nasledovali po začatí diecéznej fázy? Čo bolo dôležité pre to, aby bol proces úspešný?

- Oficiálne sa diecézna fáza začala vydaním dekrétu arcibiskupom Alojzom Tkáčom 24. februára 2009. Tento dekrét bol vydaný ako reakcia na tzv. Supplex libellus postulátorom kauzy. Nasledovalo vytvorenie 15-členného tribunálu ktorý mal viesť samotný proces. Boli ustanovené dve komisie, teologická a historická, a promotórom bol predložený zoznam 38-mich svedkov ktorým bolo položených 87 otázok. Nasledovali vypočúvania a vypracovania posudkov komisií. Dôležité bolo sledovať jednotlivé etapy procesu tak ako sú uvedené v inštrukcii Kongregácie Sanctorum Mater z r. 2007. Jedná sa o 150 článkov ktoré jasne popisujú jednotlivé právne kroky počas tohto procesu.

Odkiaľ sa čerpali svedectvá o živote a mučeníctve Anny Kolesárovej? Pomohli v priebehu procesu spomienky jej doteraz žijúcich rovesníkov?

- Vzhľadom na to, že proces začal až 65 rokov po smrti Anny bolo potrebné čo najrýchlejšie vypočuť svedkov, z ktorých väčšina už bola v pokročilom veku. Písomnosti o ktoré sa opierali faktografické údaje boli hlavne zápis v matrike zomrelých a v krstnej matrike v Pavlovciach nad Uhom, kronike farského úradu či zápis v úmrtnom liste. Temer všade sa nachádza poznámka, že Anna zomrela pri obrane svojej integrity. Osobitne cenné boli výpovede ľudí ktoré boli zaznačené v 90-tych rokoch, teda ešte pred začiatkom procesu.

Zohrali v procese nejakú rolu aj mladí, ktorí prichádzajú do Vysokej nad Uhom?

- Osobne si myslím, že mladí ktorí prichádzajú k hrobu Anny zohrali v procese veľkú úlohu. Aj keď neboli priamo účastní procesu, vydali veľké svedectvo o tom, ako ich príbeh spred 74 rokov oslovuje a premieňa. Súčasťou procesného spisu je tak aj 14 svedectiev mladých, ktorí navštívili Vysokú nad Uhom o tom, ako sa obrátili a zmenili svoj život. Ich svedectvá boli v Ríme veľmi ocenené a som presvedčený, že sa veľkou mierou zaslúžili o to, aby bolo vo Večnom Meste cítiť pravú duchovnú atmosféru a silu tohto príbehu. Už od roku 1999 sa vo Vysokej nad Uhom organizujú pravidelné púte mladých, a následne aj rodín ktoré vznikli. Toto milostivé miesto navštívili už desiatky tisíc mladých pútnikov. Som presvedčený o tom, že odhodlanie a láska mladých ktorí prichádzajú k hrobu Anny boli posilou a motiváciou aj pre členov tribunálu.

Anna Kolesárová bude prvá slovenská blahorečená z laického prostredia. Môže byť aj týmto jej odkaz bližší bežným ľuďom?

- O tom niet žiadnych pochýb. Príbeh Anny je dôkazom toho, že k svätosti je povolávaný každý. Určite to nie je tak, že svätí majú byť iba kňazi a rehoľníci a ostatní akoby si mali iba „zachrániť dušu“. Svätý Pavol nazýva kresťanov, svojich súčasníkov – svätými. Je pravda, že Anna zomrela za tragických okolností, ale práve to môže byť povzbudením pre laikov, že Boh dáva hrdinskú silu každému človeku ktorý mu je blízky. Rozdiely medzi kňazmi, rehoľníkmi a laikmi sú v skutočnosti bezvýznamné v porovnaní s tým čo nás spája, a to je sila nášho krstu. Ten z nás všetkých, bez rozdielu, robí Božie deti.

Ako ste sa dostali k úlohe vicepostulátora? Kedy ste počuli o Anne Kolesárovej prvýkrát?

- Bol som oslovený na jeseň r. 2008. Postulátor tejto kauzy je v Ríme a na Slovensku bol iba raz. Bolo pre to potrebné zabezpečiť priebeh procesu niekým z miestnych, košických kňazov. Pravdepodobne určitú úlohu zohrala aj skutočnosť, že som v Ríme študoval cirkevné právo a tak komunikácia s postulátorom či kongregáciou v Taliansku nebola problémom. Príbeh Anny Kolesárovej som poznal už niekedy v roku 1998. Ďalšie roky som však strávil formáciou a štúdiom v zahraničí. O to viac ma po mojom návrate na Slovensko v r. 2005 oslovil nárast záujmu o jej osobu. V tom čase už existovalo doslova hnutie mladých ľudí ktorí každý rok v tisíckach putovali k jej hrobu.

Čím vás jej život oslovil? Čerpáte z jej odkazu aj vo svojom kňazskom povolaní?

- Sv. Matka Tereza sa raz vyslovila: „Svätosť nie je luxus pre niekoľkých, ale nutnosť pre každého“. Jednoduchý život Anny Kolesárovej je však veľkým odkazom. Vieme, že pravidelne pristupovala k sviatostiam, modlievala sa ruženec spolu so svojimi susedmi a aktívne prežívala svoju vieru. To ju posilňovalo a dávalo odvahu aj v ťažkej situácii, keď mala urobiť rozhodnutie svojho života. Nerozmýšľala veľmi, nehodnotila, ale zareagovala tak, ako jej to jej viera určovala. To či lampy na ulici fungujú alebo nie sa vidí až po západe slnka. Anna jasne zažiarila, majúc v sebe dostatok oleja viery, aby išla ako múdra panna v ústrety svojmu Ženíchovi. Ako kňaz teda vidím, že v spojení s Kristom a čerpajúc silu z Jeho milostí – ako ratolesti z viniča – je každý z nás schopný prejaviť hrdinskosť.

Čo bolo vaším poslaním v úlohe vicepostulátora? Ako dlho trvala diecézna fáza procesu?

- Úlohou diecézneho procesu nie je vydávať žiadne stanovisko, tým menej hodnotenie. Predmetom snažení v diecéze je dôsledne zozbierať dokumenty týkajúce sa božej služobnice a zaslať ich do Ríma. Procesu ktorý trval temer tri roky sa zúčastnil tribunál menovaný biskupom. Mojou úlohou ako vicepostulátora bolo právne ošetriť a garantovať platnosť jednotlivých právnych krokov a fáz procesu. To znamenalo okrem iného komunikovať s členmi tribunálu, koordinovať jednotlivé kroky či zabezpečiť preklad textov do taliančiny. Zároveň mi prináležala úloha komunikovať s postulátorom a Kongregáciou v Ríme.

Kedy sa kauza dostala do Ríma? Ako prebiehala jej rímska fáza?

- Diecézna fáza procesu bola ukončená na Slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, 8. decembra 2011. Zapečatené spisy procesu boli odoslané do Ríma. Ich celková váha bola 12 kíl. Na jar r. 2012 boli spisy slávnostne otvorené a nasledovalo skúmanie ich právnej platnosti. Následne bol vydaný dekrét o právnej právoplatnosti. Nasledovalo ich zviazanie do tzv. Verejnej kópie a vyhotovenie dvoch sumárov – Testium a Documentorum. Na základe týchto sumárov bolo vypracované tzv. Positio a následne boli dokumenty zviazané do tzv. Pozícia. Takto upravené dokumenty boli odovzdané pre štúdium tzv. Vatikánskej fázy. Bol určený relátor kauzy, ktorý pôsobil ako jej tútor. Dokumenty kauzy boli následne študované historickou a teologickou komisiou a po ich priaznivom hlasovaní odovzdané na preštudovanie kardinálom. Pozitívne hodnotenie kardinálov bolo následne doručené pápežovi, ktorý 6. marca 2018 vydal dekrét schvaľujúci beatifikáciu Anny Kolesárovej.

Ako sa vám komunikovalo s Rímom po odovzdaní kauzy do Vatikánu?

- Spolupráca s Kongregáciou bola vždy veľmi dobrá. Vzhľadom na to, že proces bol na diecéznej úrovni vedený podľa všetkých právnych noriem a spis bol prichystaný v duchu predpísaných kritérií sme nemuseli nič opravovať ani doplňovať. Iniciatívne sme dokonca do spisu priložiliuž spomínaných 14 svedectiev mladých ľudí, ktorí boli príbehom Anny osobitne oslovení a prežili vlastné obrátenie. Máme pred sebou ešte ďalšiu intenzívnu spoluprácu v súvislosti s prípravou beatifikácie Anny Kolesárovej 1. septembra 2018. V Košiciach privítame novo uvedeného prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Giovanniho Angela Becciu.

Vyskytli sa v priebehu procesu aj nejaké problémy?

- Nemyslím si, žeby sa boli počas vedenia procesu vyskytli nejaké osobitné problémy. Nikto z členov tribunálu však takúto misiu pred tým nemal a v takejto pozícii nepôsobil. Nemali sme s tým skúsenosti. Bolo tak potrebné dôkladne naštudovať jednotlivé kroky a etapy procesu, zabezpečiť spoluprácu členov tribunálu, preklady textov do taliančiny. Bol to veľký objem práce, ale vynaložená námaha celkom určite stála za to, aby v príbehu Anny Kolesárovej bolo jasne vidieť veľké Božie dielo.

Niektorí si kladú otázku ohľadom odkazu, ktorý je aj na hrobe „Radšej smrť ako hriech“. Je táto interpretácia v súvislosti s Annou Kolesárovou správna? Naznačuje to totiž, že prípadné znásilnenie by znamenalo, že sa dopustila hriechu.

Tejto námietke rozumiem veľmi dobre a je naozaj potrebné ju vysvetliť. Hriech je vedomé a dobrovoľné prekročenie Božieho zákona. Logicky by tak Anna bola stále obeťou a vojak agresorom, aj keby ju nebol zastrelil. Prípadne znásilnenie by celkom určite nebola jej vina, keďže by takto nemala na výber. Je to obsiahnuté v samotnom termíne znásilnenie. To čo chce nápis „Radšej smrť ako hriech“ vyjadriť je skutočnosť, že Anna bola v každom prípade odhodlaná chrániť svoju čistotu aj keby mala na výber. Vždy by si zvolila radšej zomrieť, ako sa dobrovoľne dopustiť hriechu. Je to vyjadrenie jej presvedčenia, podloženého jej náboženským životom.

Juraj Jurica