Čo je zlé na predmanželskom spolužití?

Podrobnosti

Uverejnené: piatok, 24. júl 2015, 09:04

Prečítané: 11209x

Čo je zlé na predmanželskom spolužití? Prečo sa Cirkev stavia proti predmanželskému spolužitiu? Čo ak si po sobáši manželia práve v tejto dôležitej oblasti nebudú rozumieť? Čo potom?

Dobrý Pán Boh, ktorý nás stvoril ako muža a ženu, sám dobre vie, akú fyzickú príťažlivosť on sám vložil do našich tiel. Pri stvorení človeka sám Boh „vidí“, že je to veľmi dobré (Gn 1, 31). Cirkev nielen že sa nestavia proti čistému vzájomnému spoznávaniu sa snúbencov, ale ich radostne povzbudzuje, aby vo vedomí svojej hodnoty božích detí objavovali Boží plán vo svojej spoločnej budúcnosti. Kvôli dedičnému hriechu však často strácame schopnosť integrovať našu sexualitu do celého vzťahu medzi mužom a ženou. Otázka predmanželskej čistoty nie je vôbec jednoduchá a vyžaduje rešpekt a citlivosť, osobitne dnes, keď sa mladí sobášia neskôr a dnešná doba, žiaľ, nepraje čnosti čistoty. Šieste prikázanie Desatora nescudzoložíš, pozvanie vyhnúť sa smilstvu a snažiť sa o čistotu, nie sú v prvom rade predpismi Cirkvi, ale biblickými prikázaniami samého Boha. Práve preto, že hovoríme o ľudskej sexualite, nemôžeme ju odtrhnúť od rozvoja iných, ešte dôležitejších oblastí vzťahu medzi mužom a ženou, ale musí s nimi korešpondovať. Snúbenci, ktorí spolu pred manželstvom žijú aj intímne, riskujú, že, áno – spoznajú síce viac svoje telá, ale nespoznajú dostatočne svoje srdcia a svoje duše. Nepôjdu tak do manželstva prichystaní lepšie, ale horšie. Čnosť čistoty teda nie je prejavom nedostatku lásky, ale prejavom skutočnej lásky. Dá sa štatisticky dokázať, že tie páry, ktoré pred manželstvom spolu žili intímne sa v skutočnosti aj viac rozvádzajú ako tie páry, ktoré sa snažili o čistotu. Jeden mládenec sa raz vyjadril: “Chcem svoj vzťah s mojou snúbenicou žiť naplno, a preto sa snažíme o čistotu.“ Snúbenci sa nemôžu k sebe správať ako manželia, kým manželmi nebudú. Ak by sa tak správali, nevyjadrovali by o sebe pravdu, ale žili by v ilúzii. Práve tak by sme napríklad nešli na sv. spoveď k bohoslovcovi iba preto, že „veď už o pol roka bude vysvätený na kňaza“. Koľko predmanželských skúseností a s koľkými partnermi/partnerkami nám môže zaručiť, že ten/tá je ten pravý/pravá a že si budeme v intímnej oblasti vždy „rozumieť“ aj po 10, 30, 50 rokov manželstva? Sexualita je nepochybne v manželstve dôležitá, ale určite to nie je ten najdôležitejší prvok manželského vzťahu. Manželia majú k sebe najbližšie nie vtedy, keď sa tešia z darov toho druhého, ale vtedy, keď spolu majú niesť kríž a byť si oporou v problémoch. To, či si manželia budú práve v tejto intímnej oblasti rozumieť, záleží v prvom rade od toho, aké silné puto lásky je medzi nimi. V manželstve snáď ani neexistuje žiadna oblasť v ktorej by si manželia vždy rozumeli. Každý jeden rozmer manželského vzťahu vyžaduje vzájomný rešpekt, pochopenie, vzájomné hľadanie a radostné nachádzanie. Ako sa raz vyjadril jeden svätec: „Ak na zemi existuje nejaká radosť, tak ju cítia ľudia s čistým srdcom!“ Pán Ježiš je vo svojich slovách ešte jasnejší, sľubujúc stretnutie s Bohom pre tých, čo majú čisté srdcia. (Mt 5, 8). S Božou pomocou to možné je! 

(Uverejnené v Alžbetinom liste)