Otázka rozvodov a situácia rozvedených v Cirkvi

Podrobnosti

Uverejnené: štvrtok, 16. október 2014, 04:18

Prečítané: 16282x

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, veľké ťažkosti a osobné problémy v ktorých sa rozvedení nachádzajú. Je našou povinnosťou pomôcť im ich kríž niesť a nie im ešte prikladať ďalšie bremená. Aj keď rozvedení a znova zosobášení nemôžu na seba prevziať vo farnosti službu ktorá vyžaduje plnosť svedectva (napr. lektor, akolyta, krstný rodič, tým menej mimoriadny rozdávateľ Sv. prijímania, ap.) je potrebné ich povzbudzovať, aby počúvali Božie slovo, vytrvalo sa modlili, konali skutky lásky a napomáhali podujatiam miestneho spoločenstva v prospech spravodlivosti, vychovávali svoje deti v kresťanskej viere, pestovali ducha kajúcnosti a skutky pokánia, a tak si deň čo deň vyprosovali Božiu milosť. Rovnako sú pozývaní pravidelne sa zúčastňovať Sv. Omše (aby nemožnosť prijímať Eucharistiu nebola dôvodom zanedbávania samotnej Sv. Omše). Cirkev sa má za nich modliť, posilňovať ich, ukázať im, že je milosrdnou Matkou, a tak ich udržiavať vo viere a nádeji. Cirkev však nemôže byť obviňovaná z nedostatku milosrdenstva iba pre to, že títo veriaci nemôžu pristupovať k sviatostiam. Cirkev je Matkou veriacich iba do tej miery, do akej ostane nevestou Kristovou, čiže verná Jeho slovu a jeho prikázaniam. Málo, alebo nič by nebolo platné hovoriť o vernosti a nerozlučiteľnosti manželstva, ak by potom veriacim nebolo ponúknuté miesto, kde by manželská láska bola chránená a dala sa žiť v tejto viere. Nie je to teda Cirkev, ktorá sa v prvom rade konfrontuje s rozvedenými a znova zosobášenými, ale je to Kristovo Evanjelium ktoré je nám opäť predkladané.

Je tu však ešte jeden osobitný pastoračný dôvod: ak by sa pripustili títo veriaci k Sv. prijímaniu, ostatní by mohli byť pomýlení a zmätení ohľadne Cirkevnej doktríny týkajúcej sa nerozlučiteľnosti manželstva. O to viac však platí pre duchovných pastierov povinnosť rozvedených veriacich prijímať s láskou, povzbudzujúc ich, aby dôverovali v Božie milosrdenstvo a citlivo a obozretne im odporúčať cesty k obráteniu a účasti na živote Cirkvi. V pastoračnej službe kňaza je potrebné vynaložiť všetko úsilie, aby bolo pochopené, že sa nejedná o ich žiadnu diskrimináciu, ale o úplnú vernosť Kristovej vôli ktorý nám dal a opätovne zveril nerozlučiteľnosť manželstva ako dar Stvoriteľa. Je tak potrebné, aby duchovní pastieri, rovnako ako spoločenstvo veriacich milovali a trpeli spolu s rozvedenými osobami, aby tak mohli aj v tomto ich bremene spoznať Krista.