Ako mám odpustiť?

• 

Podrobnosti

Uverejnené: utorok, 21. júl 2015, 07:24

Prečítané: 7676x

Ako mám odpustiť, keď ma niekto neprosí ani sa neozve? Možno takto pristupovať ku sviatosti zmierenia? Počul som, že odprosiť sa už dnes nenosí – je to pravda?

Otázka odpustenia je v Evanjeliu veľmi dôležitá. Sám Sv. Peter pristúpil k Pánu Ježišovi s otázkou: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" a božský Učiteľ odpovie: "Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 18, 21-22) To znamená, že máme odpustiť vždy. Dôležitou súčasťou odpustenia je však zmierenie. Je však ťažké odpustiť niekomu kto o odpustenie vôbec nežiada a po zmierení ani netúži. Aj milosrdný otec v evanjeliovom podobenstve sa zmieri so svojím márnotratným synom až vtedy, keď si on sám uvedomil svoju chybu, vrátil sa domov a povedal: "Otče, zhrešil som...“ (Lk 15, 21). Otec však nikdy neprestal svojho syna milovať. Keď nás náš Spasiteľ pozýva odpustiť a dokonca „milovať svojich nepriateľov a dobre robiť tým, čo nás nenávidia“ (Lk 6, 27) neznamená to, že máme niečo predstierať, alebo voči nim cítiť tie isté emócie ako voči tým, čo nás milujú. Samotná kresťanská láska ako taká, nie je emócia. Je to rozhodnutie, že sa budem správať určitým - dobrým - spôsobom. Dokonca, že budem milovať aj niekoho, kto si to snáď ani nezaslúži (Mt 5, 46). Je to úmysel nereagovať na zlo zlom, ale reagovať dobrom. Nie je však vôbec dôvod si nahovárať, že ten kto je zlý, a kto mi ubližuje, je dobrý. Nemusíme a nesmieme zatvárať oči pred zlom. My sa však máme vždy snažiť správať ku všetkým ľuďom s láskou preto, lebo je to dobré pre náš vlastný duchovný život. Lebo my sami sa snažíme zabrániť tomu, aby si zloba, pomsta a nepokoj našli miesto v našom srdci. Evanjelium nás nikdy nežiada o nemožné. Možno nie je pre nás dnes možné sa s našimi nepriateľmi spolu naobedovať, ale napriek tomu sa za nich môžeme stále modliť. Nie každý hnev je tak hriechom. Biblia dokonca pozná aj termín „hnev spravodlivý“. Žalmista napíše: „Hneváte sa, ale nehrešte; uvažujte vo svojom srdci, rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa. Obetujte pravú obetu a dôverujte Pánovi.“ (Ž 4, 5-6) Jedná sa o hnev, ktorý cítime voči neprávostiam a zlu ako takému. Takýto hnev je nielen povolený, ale dokonca akosi povinný. Vždy však musíme kresťanskou láskou milovať konkrétneho človeka. Tak sa k nám samým správa Boh, tak sme pozvaní s Jeho pomocou sa k sebe navzájom správať aj my. Ako vidíme, odpustenie nikdy nestratilo na aktuálnosti. Ak sme my sami urobili pre zmierenie s naším blížnym všetko, čo sme urobiť mohli, a nie z našej viny sa nám to nepodarilo, potom môžeme pristúpiť k sviatostiam, vždy pripravení k zmiereniu a odpusteniu. Zlosť a snaha o pomstu nám nikdy neprinesie do srdca to, čo nám tam prinesie snaha o odpustenie a zmierenie, a to je - pokoj.

 

(Uverejnené v Alžbetinom liste)