Otázka rozvodov a situácia rozvedených v Cirkvi
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 16. október 2014, 04:18
- Prečítané: 16260x
Zmierenie vo sviatosti pokánia, ktoré otvára cestu k Eucharistii, môže sa udeliť len tým, čo ľutujú, že porušili znamenie zmluvy a vernosti s Kristom a sú úprimne ochotní viesť taký život, ktorý nie je v rozpore s nerozlučiteľnosťou manželstva. To v skutočnosti vyžaduje, aby sa muž a žena, ktorí z vážnych príčin, ako je napríklad výchova detí, nemôžu splniť požiadavku vzájomného rozchodu, zaviazali, že budú žiť v úplnej zdržanlivosti, čiže zdržia sa aktov, ktoré sú manželstvu vlastné. Vzhľadom na to, že skutočnosť že tieto páry sa zdržiavajú aktov ktoré sú vlastné manželom je z povahy veci neverejná, ale skutočnosť že sú rozvedení je vec verejná, môžu pristupovať k sviatostiam iba pod podmienkou, že odstránia možné pohoršenie. Aj v tomto prípade je však k povoleniu pristupovať k sviatostiam potrebné podať žiadosť. Povolenie miestneho biskupa je podmienené tým, že sa pár zaviaže, že bude dodržiavať jeho usmernenia, pokyny a podmienky.
Aká je pozícia veriacich rozvedených ktorí sa opäť nezosobášili?
Rozličné dôvody, napr. vzájomné hádky, úplná neschopnosť otvoriť sa medziosobným vzťahom, ťažký alkoholizmus, vytváranie veľkého nebezpečenstva pre dušu manželského partnera či detí, fyzické i psychické násilie, cudzoložstvo a podobne, môžu, žiaľ, často priviesť platné manželstvá až do nevyliečiteľnej roztržky a krízy. Často sú to práve tieto situácie, ktoré manželov privedú až k rozvodu. Pri overení týchto skutočností udeľuje cirkevné právo v jednotlivých prípadoch možnosť žiť oddelene od manželského partnera a pristupovať k sviatostiam aj rozvedeným veriacim. Je zrejmé, že odluku pri zachovaní manželského zväzku je potrebné pokladať za krajný prostriedok, keď sa každý iný pokus o zmierenie manželov ukázal ako neúspešný. Ak sa veriaci ktorý sa v takejto situácii rozvedie opäť nezosobáši, 
je aj z cirkevnoprávneho hľadiska nutné venovať mu osobitnú pozornosť. Manželská odluka, tak ako je upravená v kán. 1151-1155 CIC mu totiž veľmi často môže umožniť pristupovať k sviatostiam, aj keď je rozvedený. V rovnakej právnej situácii je aj manžel/manželka ktorý bol neprávom opustený. Pri opakovanom uvedomení si, že ich manželstvo je „vec verejná“ pochopíme, že aj títo veriaci potrebujú k pristupovaniu k sviatostiam povolenie kompetentnej autority, miestneho biskupa.
Osobitná pozícia kňazov ktorým je zverená starosť o duše
Pri tejto úvahe teda chceme úprimne poprosiť a dôrazne pozvať kňazov ktorým je zverená starostlivosť o duše a celkom osobitne farárov a správcov farností aby sa aktívne zaujímali o osudy veriacich svojich farností ktorí sú rozvedení a ktorí ešte nestratili svoju vieru, navštevujú kostol ale prestali pristupovať k sviatostiam. Nech ich ako prví kompetentní zástupcovia Cirkvi citlivo, ale aktívne oslovia, prejavia záujem o ich životný príbeh, a duchovne a morálne podporia. Ak následne zistia, že rozvedená stránka po rozvode žije sama a ani si nehľadá nového partnera majú jej ponúknuť možnosť podať žiadosť o povolenie pristupovať k sviatostiam resp. o manželskú odluku. Súčasťou žiadosti, podpísanej samotnou stránkou a adresovanej diecéznemu biskupovi sú nasledujúce dokumenty: krstné listy oboch manželov, cirkevný sobášny list, rozsudok o rozvode ak k nemu už došlo (resp. kópia žiadosti o rozvod), adresa manželského partnera (keďže je potrebné aj jeho vyjadrenie) a iné dokumenty ktoré môžu potvrdiť deklarované skutočnosti (napr. lekárska správa, správa od polície ap.). Takýto spis je adresovaný spolu s hodnotením miestneho farára diecéznemu biskupovi. Miestny ordinár, po prešetrení konkrétneho prípadu vydá rozhodnutie. Pri spolupráci všetkých zainteresovaných môže biskup v horizonte 2-3 mesiacov vydať svoje rozhodnutie. Ukážeme tak osobitnú citlivosť pre ťažké životné situácie našich manželstiev a ponúkneme sviatostnú posilu tým manželom ktorí sa do situácie rozvedených dostali nevinne, ale aj tým ktorí rozvod sami zapríčinili, úprimne to ľutujú ale momentálne nemajú možnosť obnoviť manželské spolužitie. Iste chápeme, že tým ponúkame nutnú sviatostnú posilu veriacim, ktorí často dlhé roky (aj kvôli našej nepozornosti) žijú bez nej.
