Diskusia o eutanázii

Podrobnosti

Uverejnené: štvrtok, 26. november 2015, 14:54

Prečítané: 18476x

Búrlivý priebeh diskusie a ideologické strety sa dali očakávať. Viackrát tu v článku spomínaný filozof, účastník diskusie, prišiel a prekvapujúco placho i nesmelo sa mi ospravedlňoval, že proti mne nič nemá (z jeho zverejneného životopisu sa môžeme dozvedieť, že niekoľko rokov študoval na Pápežskej univerzite Angelicum v Ríme, kde bežne študujú teológiu študenti z celého sveta). K tomu ešte pridal pozvanie, že ak mám dnes večer ešte čas tak môžeme ísť spolu na pivo. Toto bol pre mňa jeden z najsilnejších momentov večera. Na pivo som už v ten večer naozaj nemal chuť. Ešte som sa pokúsil rozlúčiť s p. lekárkou, ktorá sedela na invalidnom vozíčku. Apaticky skonštatovala, že sa naše názory na legalizáciu eutanázie odlišujú. Asi prvýkrát som s ňou v ten večer súhlasil. Nesmelo, ale so všetkou úprimnosťou som jej ponúkol moju pomoc, ak by si v budúcnosti myslela, že by som jej mohol nejako pomôcť. Odmietla. Pomaly som odišiel.

Je dobré, že sa táto diskusia zorganizovala, mali sme možnosť vidieť naše ľudské limity. Mojich vlastných som sa dotýkal počas celého večera! Osobitne by som však ešte chcel na záver týchto riadkov veľmi poďakovať a úprimne povzbudiť lekárov, zdravotné sestry, pracovníkov hospicov či deti milujúce svojich rodičov. Všetkých tých milosrdných Samaritánov ktorí nešetria svoje sily a starým, chorým či ťažko skúšaným ľuďom preukazujú svoju dennodennú starostlivosť a lásku. Často to robia za cenu straty vlastného pohodlia a súkromia. Vedzte, že Vás P. Boh osobitne požehnáva a Vaše dni napĺňa výnimočnými milosťami! Ste to práve vy, ktorí v prvý deň večnosti budete počuť: "Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili." (Mt 25, 40)V posledných dňoch často myslím na všetkých, ktorí sa tejto diskusie zúčastnili. Na tých, ktorí ju zorganizovali, na nás, ktorí sme sa jej aktívne zúčastnili i na všetkých tých – mladých, zdravím prekypujúcich študentov v hľadisku. Nám všetkým (zvlášť p. filozofovi a osobitne pani doktorke na invalidnom vozíčku) želám a vyprosujem „ pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť , a uchráni naše srdcia a naše mysle v Kristovi Ježišovi “ (Fil 4, 7) a ten dotyk Boha, o ktorom píše C. S. Lewis! Úprimne si želám a modlím sa, nech nás Pán života a smrti sprevádza na našej púti k bráne večnosti, a nech nám dá v tomto mesiaci novembri, mesiaci spomienky na všetkých verných zosnulých, pochopiť, že On sám premohol smrť, „...lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi.“! (Rim 14, 8).

Juraj Jurica