Ak si v týchto dňoch píšete denník, pokračujte ďalej. Ak nie, začnite. Pandémia, ktorú nám priniesol koronavírus, je historická udalosť, o ktorej sa bude písať v učebniciach dejepisu. Je to asi najväčšia globálna svetová kríza od II. svetovej vojny. Prišla v podstate nečakane a neohlásene. Ak doteraz niekto neveril v existenciu vis major, odteraz už v pôsobenie vyššej moci môže začať veriť.
Neistota, pochybnosti, pozatvárané obchody, vyprázdnené ulice, karanténa, bezpečné odstupy jeden od druhého, rúška na tvárach, ohlušujúce ticho námestí a burácajúce ticho vyľudnených ulíc. Civilné autority, lekári a zdravotníci pracujú na pokraji svojich síl. Vo svete sú státisíce nakazených a tisíce mŕtvych. V dnešných dňoch v Číne, na juhu Európy, či v New Yorku kolabujú od preťaženia nie len nemocnice, ale už aj pohrebné služby...
Ako uchopiť tieto udalosti? Ako sa zachovať? Čo robiť? Kam ísť (a kam radšej nechodiť)? Nakazím sa aj ja, alebo iba „tí druhí“? Ako dlho to ešte bude trvať? Čo príde potom? Čo ďalej s mojou prácou a podnikaním? Z čoho budem platiť hypotéku? Kde je teraz Pán Boh? Kňazi slúžia osamote sv. omše za zamknutými bránami kostolov, pred ktorými stoja zmätení veriaci. Všetci kresťania prežívajú najbizarnejšie pôstne obdobie v novodobej histórii..., ako židia kráčajúci 40 rokov po púšti. Máme mnoho otázok, ale zatiaľ tak málo odpovedí... Nedostatkovým tovarom nie sú len rúška, dezinfekcie a gély na ruky, ako hlásajú plagátiky na dverách lekární, ale chýbajú nám aj istota, stabilita a nádej... Táto situácia sa týka celého nášho života. Týka sa nášho zdravia, našich životov, našich vzťahov, našej práce, našich plánov. Toto všetko je testované, nie iba naše pľúca... Zasahuje nás to a navždy nás poznačí na všetkých úrovniach.
Zároveň je táto kríza aj veľká príležitosť na osobnú i spoločenskú katarziu. Taliansko patrí medzi najviac postihnuté krajiny. Jeho kresťanský filozof Alighiero Chiusano sa v otázke choroby raz vyjadril takto: “Naraz si chorý – akoby Ti choroba padla na ramená, akoby sa svet zrútil. Z večera do rána sa musíš vysporiadať s nečinnosťou, aj keď krátkou; s bolesťou, aj keď zatiať znesiteľnou; so smrťou, aj keď zdanlivo vzdialenou. Bojíš sa, že sa z teba stane – vec – o ktorú sa starajú tí druhí. A tak začneš, ak si to predtým nikdy neurobil, bez toho aby si si to uvedomoval, vidieť sa z pozície Boha”. Vidieť sa z pozície Boha... Nuž, skvelý pohľad nám ponúka tento čas!
Zároveň je to teda aj jedinečná príležitosť! Príležitosť na veľké jarné, ba čo viac, životné, upratovanie v duši. Príležitosť na očistu sveta, ktorý sa nevedel a ani nechcel zastaviť – sveta, ktorý opakovane hľadal ten správny rebríček hodnôt. Je to možnosť na inventúru sveta, ktorému sa často nechce veriť, že duch je viac ako hmota a vzťahy medzi ľuďmi majú väčšiu cenu ako veci ktoré vlastnia. Zjavne sme už pochopili, že to nie je iba ďalšia reality show lacného televízneho kanála. Je to lekcia ktorú musíme prijať. Keď to všetko skončí, budeme všetci iní, zmenení. Máme vynikajúcu šancu byť lepší, duchovnejší a vyrovnanejší. Áno, niet pochýb, tieto týždne nám nastavujú jasné zrkadlo. Pohľad do zrkadla nemusí byť vždy príjemný, ale svojou pravdou vždy oslobodzuje. Odhaľuje klamstvo, ilúziu a omylu. Zároveň takýto pohľad pozýva... Pozýva k oslobodeniu od klamstva, od ilúzie, od omylu.
Pápež František v piatok 27. marca 2020 udelil svetu požehnanie Urbi et Orbi. Toto požehnanie „Mestu a svetu“ sa udeľuje iba na Vianoce, Veľkú noc a po zvolení nového pápeža. Výnimočná situácia si však vyžiadala aj porušenie tejto tradície. Počas tohto požehnania s Eucharistiou od priečelia baziliky Sv. Petra vo Vatikáne tiež povedal: „Zbrane, ktorými vyhráme tento boj, sa volajú modlitba a tichá služba jeden druhému“. To je pozvanie hodné rímskeho biskupa.
Minulú jeseň sv. otec vyhlásil tento rok za Rok Božieho slova. V týchto dňoch nám nie je umožnené sa stretávať spolu v kostoloch. Každý z nás však môže siahnuť po Biblii. Koniec – koncov, ak v našom živote naozaj ide do tuhého, ak ide o niečo, ak hľadáme hlboké pravdy a silné povzbudenia, je to vždy iba Písmo sväté, ktoré má pre nás kompetentné a pravdivé odpovede. Sám Kristus povedal: „Ja som s Vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Je tak s nami aj v tieto dni epidémie koronavírusu. On je s nami práve počas tejto epidémie. Kristus neprišiel na zem ako turista, ktorý by si urobil pár fotografií, ale ako náš spasiteľ a vykupiteľ. Jeho spása a vykúpenie, pomoc a milosť sú s nami prítomné každý moment nášho dňa, práve tak, ako slnko stále svieti na našu Zem. Francúzsky jezuita Teilhard de Chardin povedal: „Budúcnosť a svet bude patriť tomu, kto ponúkne viac nádeje“. Kniha kníh dáva na to jasnú odpoveď: „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jer 29, 11)
Uchopme teda tieto chvíle ako Boží synovia a Božie dcéry. S dôverou v spoločného nebeského Otca. My kresťania túto pandemickú krízu prežívame v čase očakávania vzkriesenia Krista. Prechádzame Veľkým pôstom, ktorý ako vieme, začal pripomenutím, že „sme prach a na prach sa obrátime“ (Gn 3, 19). V ten istý deň, v Popolcovú stredu, sme tiež počuli slová sv. Pavla ktorými Boh hovorí: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol. Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! (2 Kor 6, 2). Jedno určite neprotirečí druhému, ale nádherne sa dopĺňa!
DEO IUVANTE!
