Z toho čo tu bolo uvedené je zrejmé, že Katolícka cirkev si jasne uvedomuje aj ľudský rozmer manželstva a požehnáva aj manželstvá v ktorých jedna stránka nie je katolícka. Ľudská skúsenosť nám hovorí, že samotná skutočnosť, že ak obaja sú pokrstení katolíci ešte samo osebe nezaručuje, že ich manželstvo bude šťastné a vydarené. Manželstvo kde je napríklad jeden katolík a druhý evanjelik nepochybne môže byť vďaka ich vzájomnej úcte naplnené Božím požehnaním a takáto rodina môže byť svojou láskou a súdržnosťou príkladom pre mnohých! Práve tak nám však tá istá ľudská a cirkevná skúsenosť hovorí, že oboch manželov nebude spájať niečo, čo je v živote úprimne veriaceho človeka najdôležitejšie – viera. V tom čo je človeku najvzácnejšie tak ostane každý z manželov osamotený. Dá sa očakávať, že v náboženskej oblasti budú medzi manželmi chýbať zväzky a jednota, ktorá pri pároch s rovnakým vierovyznaním nechýba. Súčasní predstavitelia cirkví nie sú zodpovední za bolestné rozdelenie kresťanov, ale sami sme obeťami našich historických slabostí. Každá cirkev si pochopiteľne stráži a chráni svoju vieru a chce ju predať ďalším generáciám. V tomto sa Katolícka cirkev neodlišuje od žiadnej inej cirkvi. Katolícka cirkev teda, logicky, takýto vzťah v ktorom nie sú obaja katolíci, vníma z duchovného hľadiska ako potenciálne rizikový. Celkom určite si takýto manželia môžu ľudsky rozumieť. Ich manželské spolužitie naplnené úprimnou láskou môže veľmi dobre fungovať po kultúrnej, intímnej, spoločenskej či ekonomickej stránke. O tom nie sú žiadne pochybnosti! Vydarené kresťanské spolužitie napríklad v manželstve katolíka a evanjelika môže byť nádherným príkladom ekumenizmu a skutočnej snahy o zmierenie rozdelených kresťanov. V takomto manželstve je potrebné rešpektovať náboženskú slobodu nekatolíka, ale práve tak byť obozretný čo sa týka duchovného života katolíka. „Manželia sa však vystavujú nebezpečenstvu, že budú pociťovať drámu rozdelenia kresťanov v samom lone svojej rodiny.“ (viď KKC č. 1634)Z lásky k pravde je teda povinnosťou Cirkvi svojich synov a dcéry upozorniť, že zároveň stoja pred veľkou duchovnou výzvou. Katolícky snúbenec (či katolícka snúbenica) si musí pred sobášom jasne uvedomiť, že bude svoju katolícku vieru prežívať v manželstve sám. Rovnako bude katolícka stránka odkázaná sama na seba pri náboženskej výchove detí (napr. katolícka mama pôjde s deťmi v nedeľu do katolíckeho kostola, kým evanjelický otec pôjde do ich kostola, alebo ak je neveriaci tak jednoducho do kostola nepôjde). Už vzťah katolíka a protestanta (evanjelik, kalvín, anglikán, baptista...) vytvára situáciu pre iné vnímanie kresťanstva. Napriek tomu, že ich spája viera v božstvo Ježiša Krista, v Najsvätejšiu trojicu, či večný život, sú tu veci ktoré katolíka a protestanta odlišujú.